Petržalský klusácky hipodróm začiatkom 20. storočia

Vznik Bratislavského klusáckeho spolku (1902)

Začiatkom 20. storočia sa v Rakúsko-Uhorskej monarchii organizovali klusácke dostihy na štyroch prvotriednych hipodrómoch (Krieau, Baden, Triest, Budapešť) a na vyše 30 závodiskách nižšej kategórie. Štvoricu tých najlepších v roku 1903 doplnila ďalšia významná lokalita - Bratislava.

 

O vznik klusáckeho závodiska sa zapríčinil Bratislavský klusácky spolok (Pozsonyi Ügető-Verseny Egyesület), ktorý bol založený 16. marca 1902, kedy sa konalo jeho ustanovujúce zhromaždenie. Zhromaždeniu predsedal Teodor Kumlik, vtedajší vicemešťanosta, neskorší mešťanosta Bratislavy. Prítomných bolo zhruba 50 zástupcov domácej šľachty a aj predstavitelia viedenských dostihových stajní a spolku panských vodičov z Budapešti.

 

Za predsedu bol zvolený gróf Eugen Csáky, za zapisovateľa Emil Kumlik a medzi členmi výkonného výboru sa nachádzalo viacero významných osobností klusáckeho športu, ako napr. gróf Mikuláš Dessewffy, gróf Ľudovít Károlyi, barón Leopold Haupt-Stummer, barón Géza Sennyey a mnoho ďalších. Tento výbor mal až do riadneho valného zhromaždenia provizórny charakter a jeho cieľom bolo, aby sa postaral o všetky administratívne, finančné a právne záležitosti potrebné pre organizáciu dostihov.

 

 

Stajne na petržalskom klusáckom hipodróme

 

Kľúčovou otázkou bol výber vhodného pozemku pre výstavbu nového hipodrómu. O lokalite sa rozhodlo až po valnom zhromaždení z 15. júla 1902. Vybraný bol pozemok Pálffyckého seniorátu v Petržalke, na západ od dráhy jazdeckých dostihov. Vypracovaním plánov dostihovej dráhy, ktorá merala 1000 metrov, mala šírku 18 – 20 metrov, bol poverený viedenský architekt Johann Eustacchio.

 

10. septembra 1902 bol za predsedu vedenia spolku zvolený gróf Mikuláš Dessewffy. V prvých mesiacoch roku 1903 nadviazal Bratislavský klusácky spolok oficiálne styky s klusáckymi organizáciami vo Viedni a Budapešti. Koniec jari a leto bolo venované príprave prvého mítingu, ktorý sa začal 6. septembra 1903 a celkovo pozostával zo štyroch dostihových dní (spolu 28 dostihov).

 

Gróf Mikuláš Dessewffy

 

Víťazom historicky prvých dostihov na novom petržalskom závodisku sa stal 5-ročný hnedák Limbus, ktorý vzdialenosť 2700 metrov preklusal v kilometrovom tempe 1:34,0. Otvárací deň hneď priniesol aj jeden zaujímavý hattrick, keď sa pôvod Limbusa (Happy Promise – Willich Lisl) opakoval v listine víťazov ešte dvakrát – v poradí štvrtých dostihoch triumfovala 4-ročná tmavá hnedka Lidi H (2600 metrov v tempe 1:41,9) a v siedmych, záverečných dostihoch o dva roky staršia hnedka Lisbeth (2600 metrov v 1:34,2).

 

Najúspešnejším vodičom prvého mítingu, a tým aj prvým šampiónom závodiska, sa so šiestimi triumfami stal americký vodič James S. Brown, ktorý vo Viedni pripravoval hlavne kone rodinnej stajne Schlesingerovcov.

 

 

Americký tréner a vodič James S. Brown

 

Ďalšiu sezónu sa už konali tri mítingy (otvárací, jarný, jesenný) s 12 dostihovými dňami ponúkajúcimi spolu 83 dostihov. V roku 1905 sa už konali len dva mítingy (11 dostihových dní, 78 dostihov) a od roku 1903 sa až do roku 1913, s výnimkou 1910, konal každoročne už len jeden šesťdňový jesenný míting (42 – 44 dostihov). Na dráhe sa konali klusácke dostihy jednozáprahov aj dvojzáprahov a priestor dostali aj profesionálni fiakristi.

 

Tradičný jesenný míting bol vypísaný aj na rok 1914, avšak vypuknutie 1. svetovej vojny znamenalo dočasné prerušenie dostihovej prevádzky. V prípade Bratislavy bola činnosť spolku a opätovná organizácia dostihov obnovená až po ukončení vojny a vzniku Československej republiky. Valné zhromaždenie sa uskutočnilo v októbri 1919 a v máji 1920 bola odštartovaná nová sezóna na petržalskom klusáckom hipodróme.

 

Gabo 

Diskusia k článku

Pre prispievanie musíte byť prihlásený